medvedica

Nie vždy medvedica vedela do ktorého lesa patrí. Snažila sa nájsť ten svoj les, kde by patrila.

Ale nakoniec som zistila, že také miesto pre mňa neexixtuje. Zistila som, že sa nikde nestratím, lebo viem odkial som prišla. A tak som prestala hladať a začala som si užívať celého sveta, ale nejem všetky maliny,ktoré stretnem - som vyberavá medvedica.

Nebudem sa nejak špecialne vŕtať v minulosti, podstatné je že, medvedica začala hrať basketball. Nejaký horský závan jej privial pozvánku pre mláďata na basketbalovy nábor v druhom lese - Labirint - ( lebo sa v ňom môžete stratiť, ale aj nájsť tú spravnu cestu, alebo aj obe naraz, dôležité je, že vás bude stále nejakou neznámou silou priťahovať ).

Darilo sa jej a pokračovala do európsku ligu hrajúceho brlohu a potom šla do maďarského brlohu a potom sa vrátila na chviľku späť medzi slovensky hovoriace medvede - viem má to spád, ale nechcem sa vŕtať v týchto veciach, možno postupom času sa k niečomu vrátim.

A teraz som medzi talianskými medveďmi. S plným vedomím, že na svet sa nemôžem pozerať cez rúžové okuliare, lebo tu vám nikdo nič nedá pre pekné lapky a ušká, ale ani nikdy nezabudnem ako vypadal,keď som sa cez ne naň dívala.